Obec Hodkovce leží v Košickej kotline - 18 km západne od Košíc. Jej katastrálne územie zaberá rozlohu 757 ha a rozkladá sa v nadmorskej výške od 280 - 619 m. V súčasnosti tu žije 281 obyvateľov slovenskej národnosti.  Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1427, no územie sa spomína pri opise hraníc panstva Šemša už v roku 1318.

 

Územie obce z hľadiska geomorfologického patrí do oblasti Slovenského Rudohoria. Obcou preteká Hodkovský potok, prameniaci pod Bielym kameňom ktorý bol zregulovaný v roku 1993. Ústí do Slaného potoka, ktorý sa nižšie vlieva do Šemšianskeho potoka. Katastrálne územie je charakteru poľnohospodársko-lesníckeho. Lesné plochy sú pokryté porastom dubových a bukových lesov. Lesy sú bohaté na všetky druhy  húb a vytvárajú vhodné podmienky pre poľovníctvo. Z nerastného bohatstva sa na hraniciach katastra s obcou Šemša nachádza ložisko kaolínu.

 

Vývoj názvu obce prešiel týmito formami: 1427 Hothkowch, v roku 1428 sa už objavuje v záznamoch pod názvom Hathkocz, 1450 Hathkoltz, 1457, 1472 – Hathkocz, 1497 Hathkowcz, 1519 Hathkocz, Hothkocz, 1521, Hathkoch, 1553 Hathkocz, 1605 – 1696 Hatkocz, 1773 - slovensky Harkowce, maďarský -  Hatkotz, 1786 – slovensky Hatkouze, Hatkowce, maďarsky Hatkócz, 1868 Hatkovce, 1903 Hodkovce, 1906 Hodkouce, 1919 Hodkovce.  Z prehľadu vyplýva, že názov neprešiel prirodzeným vývinom  v slovenskej reči, že sa prechádzal zo slovenského základu do maďarčiny a naopak, pričom menil koncovky.

 

Symboly obce – erb, vlajka a pečať

 

Erb -  v modrom štíte zo zelenej preliačenej pažite vyrastá strieborný strom s prekrývajúcim sa lístím, v pravo od neho do vŕška beží zajac, v ľavom okraji štítu je zlaté slnko s tvárou. Vlajka - pozostáva zo štyroch pozdĺžnych farebných pruhov – zelený, žltý, modrý a biely. Ukončená je troma cípmi.

 

Z hľadiska územno-správneho začlenia patrila obec do Abovskej a Abovsko-turnianskej župy, okresu Košice. V rokoch 1938-1945 bola pripojená k Maďarsku, po oslobodení bola začlenená  do Košického kraja, okresu Košice. Neskôr do východoslovenského kraja okresu Košice-vidiek, v súčasnosti do Košického kraja, okresu Košice-okolie. Notársky úrad sa nachádzal v obci Malá Ida.

 

Po II. svetovej vojne sa začal život vracať do normálnych koľaji. Bol ustanovený miestny národný výbor, ako orgán miestnej štátnej správy. Občania založili miestne organizácie politických strán Demokratickej strany, Strany slobody, Strany práce a Komunistickej strany. V nasledujúcich rokoch boli do funkcie predsedu  miestneho národného výboru zvolení:  1945 – Jozef Dubovský,   1948 – Augustín Potočňák, 1949 – Ján Kižlin, 1953 Jozef - Kiraľ, 1954 - Jozef Horňák, 1954 – Pavol Kožej, 1957 – Jozef Kiraľ, 1960 – Rudolf Lacko, 1964 – Július Salona, 1971 – 1976 - Ambróz Kozel, 1976 – 1988  – Jozef  Filický. V januári 1988 bol zlúčením vytvorený spoločný  národný výbor s obcou Šemša, ktorého predsedom sa stal   Lipták zo Šemše, po ňom Ladislav Balog. V roku 1991 došlo k rozdeleniu obcí, Hodkovce sa osamostatnili a do funkcie starostu bol zvolený Ambróz Kozel. Od roku 2002 do roku 2014 bola do funkcie starostky obce zvolená Mária Potočňáková.

 

Prehľad pamätných udalostí:

 

- 1832 – výstavba  kostola

 

- 1841 – 1846 - neúrodné roky,  hlad a epidémia cholery, úbytok obyvateľstva

 

- prelom 19./20. storočia – vlna vysťahovalectva do zamoria

 

- 1914 – 6. 8. vypukla I. svetová vojna, na ktorej fronty odišli aj muži z obce. Informácie o stratách na životoch sa nezachovali.

 

- 1918 – rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie, vznik Československej republiky. V obci vznikla samospráva - obecný výbor a starosta. V obci pôsobila hasičský zbor, ktorý mal ručnú hasičskú striekačku.

 

- 1938 – rozpad ČSR a začlenenie do Maďarska, do obce prišli maďarskí vojaci

 

- 1939 -1945 – II. svetová vojna, pre obyvateľstvo nastali ťažké časy, najmä ku koncu vojny. Ľudia sa ukrývali v pivniciach . 17. januára nemeckí a maďarskí vojaci opustili dedinu a 19. januára  1945 obcou narýchlo prešla oslobodzovacia Červená armáda. K vážnym zraneniam dochádzalo v katastri obce v dôsledku zamínovania terénu. Doplatil na to aj Ján Kižlin, ktorému mína pri návrate z vojny odtrhla nohu. Vo vojne zomrel Jozef Lacko na týfus,  a Ján a Michal Kožej v pracovných táboroch - na dôsledky tuberkolózy.

 

- 1948 – sa rozšírila detská infekčná choroba šarlach

 

- 1950 – zriadený nový cintorín, kríž dal postaviť  Jozef Horňák

 

- 1950 – inštalované prvé bleskozvody na kostole a rodinných domoch Jozefa Horňáka

 

              a Michala Potočňáka, (častý výskyt bleskov a následné škody)

 

 -1950 – zriadený obecný dom pre MNV, úradovalo sa 2 krát v týždni. Tu sa konali schôdze

 

              a prednášky.

 

- 1952 – kancelária MNV zriadená v budove Michala Potočňáka

 

            – prechod dediny k socializmu, zriadenie prvého JRD, ktoré sa v roku 1953 rozpadlo

 

            - zriadená  predajňa s pohostinstvom

 

- 1955 – výstavba KD (drevený barák)

 

- 1956 - elektrifikácia obce

 

- 1957 – verejné osvetlenie, výstavba budovy požiarnej zbrojnice (ukončená až v roku 1964)

 

- 1958 – založenie celoobecného jednotného roľníckeho družstva

 

- 1959 – zakúpenie motorovej striekačky požiarnej ochrany

 

- 1961 - výstavba predajne a pohostinstva Jednoty spotrebného družstva v časti Majer

 

- 1962 – zbúranie budov na majeri Šemšaiovcov a vytýčenie nového stavebného obvodu pre

 

              IBV

 

- 1964 – výstavba mostov, mostíkov, ciest, ukončenie budovy požiarnej zbrojnice,

 

              v nej bola (do roku 1972)  kancelária  MNV, výstavba nových rodinných domov

 

- 1967 – zriadenie obecného rozhlasu (dovtedy sa používal bubon)

 

- 1969 – odstránenie dreveného baraku

 

- 1972 – výstavba kultúrneho domu a kancelárií miestneho národného výboru

 

- 1974 – zriadenie materskej školy v kultúrnom dome, výstavba nových rodinných domov

 

- 1976 – rozšírenie cesty v obci, vybudovanie chodníkov a odpadového kanálu

 

- 1979 – čistenie starého cintorína a čiastočné oplotenie

 

- 1981 – regulácia obecného potoka

 

- 1984 – výstavba cesty k Valkárni, výstavba nových rodinných domov

 

- 1991 – zveľaďovanie životného prostredia, výsadba zelene, oprava ciest, rekonštrukcia verejného osvetlenia, výstavba detského ihriska,  oprava rozhlasu, úprava rigolov,

 

- 1992 – zriadenie miestnosti pre mládež v požiarnej zbrojnici, výstavba hate (rezervoár) nad dedinou, rekonštrukcia elektrickej siete

 

- 1993 – regulácia obecného potoka

 

- 2000 – výstavba plynovodu

 

- 2014 – 2015 - výstavba vodovodu

 

Samosprávu obce v súčasnosti reprezentuje  starosta Ing. Gabriel Sobota a  5  poslancov. Obec je členom mikroregionálneho združenia Rudohoria, v ktorom je združených 16 obcí. Má vypracované spoločné zámery rozvoja územia za účelom skvalitnenia životnej úrovne jeho komunity. Obec je plynofikovaná, v súčasnosti prebieha výstavba vodovodu. Do súčasných hospodárskych aktivít patrí pôdohospodárska činnosť AGRO Š.H.N., s.r.o. Košice, ktorá  má v katastri prenajatú ornú  pôdu a zaoberá sa chovom oviec. V územnej pôsobnosti obce vykonáva činnosť Lesné družstvo Hodkovce a Urbariát Hodkovce.